Teraz budem hovoriť o oblastiach verejného života, ktoré radnica môže, ale nemusí financovať. Rovnako ako doma, do divadla alebo na hokej ideme len vtedy, ak nám ostanú „voľné“ prostriedky po zaplatení nevyhnutných potrieb. Na druhej strane, zo sumy peňazí, ktorú na takéto účely mesto vynakladá, sa dá veľa vyčítať.
Poďme sa pozrieť na kultúru a šport. Spoločne a trochu z iného konca. V roku 2016 bol v Banskej Bystrici robený prieskum, v rámci ktorého sa zisťovalo aj to, ako Bystričania trávia voľný čas. 42 % opýtaných občanov mesta ho trávi návštevou kultúrnych akcií a podujatí, 26 % návštevou športových podujatí. Je logické predpokladať, že tomuto záujmu občanov by mal zodpovedať pomer financií, ktoré mesto vynakladá do uvedených oblastí. No nie je to celkom tak. V návrhu rozpočtu na rok 2022 je na bežné výdavky pre oblasť športu vyčlenených 1 995 989 eur a na kultúru 547 796 eur. Keby sme navrhované sumy v rozpočte 2022 spočítali a vyrátali z nich percentuálny podiel, zistili by sme, že 78 % z týchto zdrojov ide do športu a 22 % do kultúry. Nejako mi to nesedí so záujmom Bystričanov podľa realizovaného prieskumu… Dôležité je si uvedomiť, že nejde len o jeden rok, ale tento nepomer vo financovaní športu a kultúry je v Banskej Bystrici už roky akousi tradíciou. Obidve oblasti, šport aj kultúra, sú veľmi dôležité. Niet pochýb o prínose športovcov pre naše mesto, preto im podpora rozhodne patrí. Mali by sme si ale uvedomiť, že kultúra nie je len zábava po práci, ale že ovplyvňuje vnímanie spravodlivosti a morálky v spoločnosti. Kultúra nám pomáha budovať komunity, zrkadlí, čo je zlé a čo dobré, výrazne ovplyvňuje verejnú mienku, vychováva nás. A ešte jeden zaujímavý údaj k tejto oblasti rozpočtu, ktorý nič nehovorí o nákladoch, ale veľa o lobbingu: v roku 2021 bolo na tzv. priamych dotáciách vyplatené pre oblasť športu 1 240 425 eur (z toho 894 425 do hokeja) a pre oblasť kultúry – 0 eur.
A teraz sa pozrime na program vzdelávanie, ktoré tvorí najväčšia výdavková časť rozpočtu – viac ako 30 mil. € ročne. Žiaľ, neviem uviesť presnú sumu, lebo v predloženom návrhu rozpočtu na rok 2022 sú vo viacerých dokumentoch viaceré rozličné sumy, rozdielne rádovo v miliónoch. Nezávidím poslancom a poslankyniam, ktorí majú rozhodovať o takej dôležitej veci, ako je rozpočet a dostanú z úradu podklady s takými veľkými rozdielmi – milión sem, milión tam.
Takže poďme si tú veľkú sumu trochu rozdeliť a pokúsiť sa tomu porozumieť. Oddeľme najskôr materské školy. Na prevádzku 29 materských škôl mesto ročne vynaloží 6 825 467 eur. Na prevádzku 10 neštátnych (súkromných a cirkevných) materských škôl mesto ročne vyčlení 1 459 511 eur. Možno si poviete, prečo mesto financuje súkromné materské školy? Jednoducho preto, lebo mesto dostáva peniaze z podielových daní na všetky deti, bez ohľadu na to, či tie deti chodia do súkromnej, cirkevnej alebo mestskej škôlky. A dostáva na všetky deti rovnaký príspevok. Školské stravovanie v materských školách je samostatná výdavková položka – 1 892 449 eur pre mestské škôlky.
Základné školy – tu je situácia dosť neprehľadná z viacerých dôvodov. Na jedenásť základných škôl mesto ročne vynaloží 18 074 516 eur. Prvý problém je ten, že v tejto sume sú zahrnuté aj peniaze, ktoré prídu mestu ako zriaďovateľovi všetkých škôl zo štátneho rozpočtu podľa počtu žiakov v jednotlivých školách. Ale v tejto sume sú aj prostriedky na prevádzku školských jedální a školských klubov, ktoré mesto financuje z podielových daní, teda z úplne inej príjmovej položky. Nikde v návrhu rozpočtu sa nedočítate, aká časť financií pre školy je zo štátneho rozpočtu a aká časť je z mestskej kasy. Druhý problém je ten, že mesto ako zriaďovateľ dostane zo štátneho rozpočtu jeden veľký balík peňazí pre všetkých jedenásť základných škôl a následne ho medzi školy rozdelí. 90 % z toho, čo má daná škola dostať podľa počtu žiakov na mzdy učiteľov a 80 % z toho, čo má dostať podľa počtu žiakov na prevádzku, musí zriaďovateľ danej škole prideliť. Ale zvyšok, čo nie je malá suma, môže mesto prerozdeliť iným školám podľa vlastných kritérií. Ten problém je v tom, že nikto nevie, či túto možnosť mesto využíva a ak áno, aké sú kritériá?
Do tohto programu patrí aj financovanie ZUŠ – na rok 2022 je v rozpočte vyčlenených 1 801 206 eur ročne z podielových daní; dve súkromné ZUŠ majú v rozpočte na rok 2022 pridelenú sumu 582 188 eur. Dôvod financovania súkromných ZUŠ je rovnaký, ako pri materských školách – mesto dostáva rovnaké peniaze z podielových daní na všetky deti, bez ohľadu na to, či chodia do súkromnej alebo mestskej ZUŠ.
Podpora záujmového vzdelávania je na úrovni 261 466 eur pre približne 1400 detí v mestskom zariadení a 442 899 eur pre cca 1 800 detí v súkromných zariadeniach pre voľnočasové aktivity.
Peniaze, ktoré mesto poskytuje školám, vystačia skutočne len na bežnú prevádzku. Nedostatok peňazí na nevyhnutné opravy a údržbu je témou skoro každej školskej komisie.
No a čo sa teda dočítame v rozpočte mesta o rozvoji školstva? Áno, takýto prvok sa v programovom rozpočte skutočne nachádza a nehovorím o zatepľovaní budov a výmene okien, ale o rozvoji školstva. Tento prvok obsahuje presne 24 952 eur na rok. Podľa návrhu rozpočtu sú určené na knihy ako mimo šlabikárové čítanie, ktoré mesto venuje budúcim prvákom pri príležitosti ich nástupu do školy a štipendiá pre študentov stredných a vysokých škôl zo sociálne znevýhodneného prostredia. Mimochodom, keď sumu 24 952 eur prepočítame na počet všetkých detí v materských a základných školách (9 570 detí), tak do rozvoja školstva mesto investujete na jedno dieťa 2,6 eura ročne.
Pod rozvojom školstva nemám na mysli rekonštrukcie budov, i keď nespochybňujem ich potrebu. Hovorím o investovaní do ľudí – preškolenie učiteľov v rámci inovatívnych programov, zvýšenie počtu odborných zamestnancov a asistentov, ale aj investície do vybavenia škôl.
Bystrica má na viac!
